1. OSN pre životné prostredie: Tretina krajín nemá zákonné normy kvality vonkajšieho ovzdušia
Program OSN pre životné prostredie v dnes zverejnenej hodnotiacej správe uviedol, že tretina krajín sveta nevydala žiadne právne vynútiteľné normy kvality vonkajšieho (okolitého) ovzdušia. V prípadoch, kde takéto zákony a nariadenia existujú, sa príslušné normy značne líšia a často sú v rozpore s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie. Okrem toho najmenej 31 % krajín, ktoré sú schopné zaviesť takéto normy kvality vonkajšieho ovzdušia, ešte žiadne normy neprijalo.
Správa UNEP s názvom „Kontrola kvality ovzdušia: Prvé globálne hodnotenie legislatívy v oblasti znečistenia ovzdušia“ bola zverejnená v predvečer Medzinárodného dňa čistého ovzdušia a modrej oblohy. Správa preskúmala legislatívu v oblasti kvality ovzdušia v 194 krajinách a Európskej únii a preskúmala všetky aspekty právneho a inštitucionálneho rámca. Zhodnotila účinnosť príslušných právnych predpisov pri zabezpečovaní toho, aby kvalita ovzdušia spĺňala normy. Správa zhŕňa kľúčové prvky, ktoré by mali byť zahrnuté do komplexného modelu riadenia kvality ovzdušia, ktorý je potrebné zohľadniť vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a poskytuje základ pre globálnu zmluvu, ktorá podporuje rozvoj noriem kvality vonkajšieho ovzdušia.
Ohrozenie zdravia
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila znečistenie ovzdušia za jediné environmentálne riziko, ktoré predstavuje najväčšiu hrozbu pre ľudské zdravie. 92 % svetovej populácie žije na miestach, kde úroveň znečistenia ovzdušia prekračuje bezpečné limity. Najzávažnejším dopadom sú ženy, deti a starší ľudia v krajinách s nízkymi príjmami. Nedávne štúdie tiež ukázali, že môže existovať korelácia medzi pravdepodobnosťou novej infekcie koronavírusom a znečistením ovzdušia.
V správe sa poukázalo na to, že hoci WHO vydala usmernenia pre kvalitu environmentálneho (vonkajšieho) ovzdušia, neexistuje koordinovaný a jednotný právny rámec na implementáciu týchto usmernení. V najmenej 34 % krajín nie je kvalita vonkajšieho ovzdušia zatiaľ chránená zákonom. Dokonca aj v tých krajinách, ktoré zaviedli príslušné zákony, je ťažké porovnávať príslušné normy: 49 % krajín sveta úplne definuje znečistenie ovzdušia ako vonkajšiu hrozbu, geografické pokrytie noriem kvality ovzdušia sa líši a viac ako polovica krajín povoľuje odchýlky od príslušných noriem.
Dlhá cesta pred nami
V správe sa poukázalo na to, že zodpovednosť systému za dosiahnutie noriem kvality ovzdušia v globálnom meradle je tiež veľmi slabá – iba 33 % krajín si stanovilo dodržiavanie noriem kvality ovzdušia ako zákonnú povinnosť. Monitorovanie kvality ovzdušia je kľúčové pre zistenie, či sú normy splnené, ale najmenej 37 % krajín/regiónov nemá zákonné požiadavky na monitorovanie kvality ovzdušia. Napokon, hoci znečistenie ovzdušia nepozná hranice, iba 31 % krajín má právne mechanizmy na riešenie cezhraničného znečistenia ovzdušia.
Inger Andersenová, výkonná riaditeľka Programu OSN pre životné prostredie, povedala: „Ak neprijmeme žiadne opatrenia na zastavenie a zmenu súčasného stavu, že znečistenie ovzdušia spôsobuje každý rok 7 miliónov predčasných úmrtí, do roku 2050 je možné, že sa toto číslo zvýši o viac ako 50 %.“
Správa vyzýva viac krajín, aby zaviedli prísne zákony a nariadenia o kvalite ovzdušia vrátane začlenenia ambicióznych noriem pre znečistenie ovzdušia v interiéri aj exteriéri do zákonov, zlepšenia právnych mechanizmov na monitorovanie kvality ovzdušia, zvýšenia transparentnosti, podstatného posilnenia systémov presadzovania práva a zlepšenia reakcií na národné a politické a regulačné koordinačné mechanizmy pre cezhraničné znečistenie ovzdušia.
2. UNEP: Väčšina ojazdených áut vyvážaných z rozvinutých krajín do rozvojových krajín sú znečisťujúce vozidlá
Správa, ktorú dnes zverejnil Program OSN pre životné prostredie, poukázala na to, že milióny ojazdených áut, dodávok a malých autobusov vyvážaných z Európy, Spojených štátov a Japonska do rozvojových krajín sú zvyčajne nízkej kvality, čo nielen vedie k zhoršeniu znečistenia ovzdušia, ale brzdí aj úsilie o boj proti zmene klímy. Správa vyzýva všetky krajiny, aby vyplnili súčasné politické medzery, zjednotili minimálne normy kvality pre ojazdené autá a zabezpečili, aby dovážané ojazdené autá boli dostatočne čisté a bezpečné.
Táto správa s názvom „Ojazdené autá a životné prostredie – globálny prehľad ojazdených ľahkých vozidiel: tok, rozsah a predpisy“ je prvou výskumnou správou, ktorá bola kedy publikovaná o globálnom trhu s ojazdenými vozidlami.
Správa ukazuje, že medzi rokmi 2015 a 2018 sa do celého sveta vyviezlo celkovo 14 miliónov ojazdených ľahkých vozidiel. Z nich 80 % smerovalo do krajín s nízkymi a strednými príjmami a viac ako polovica do Afriky.
Výkonná riaditeľka UNEP Inger Andersenová uviedla, že vyčistenie a reorganizácia globálneho vozového parku je primárnou úlohou pri dosahovaní globálnych a lokálnych cieľov v oblasti kvality ovzdušia a klímy. V priebehu rokov sa z rozvinutých krajín do rozvojových krajín vyváža čoraz viac ojazdených áut, ale keďže súvisiaci obchod je do značnej miery neregulovaný, väčšinu vývozu tvoria znečisťujúce vozidlá.
Zdôraznila, že nedostatok účinných noriem a predpisov je hlavnou príčinou vyhadzovania opustených, znečisťujúcich a nebezpečných vozidiel. Rozvinuté krajiny musia prestať vyvážať vozidlá, ktoré neprešli vlastnými environmentálnymi a bezpečnostnými kontrolami a už nie sú vhodné na jazdu po cestách, zatiaľ čo dovážajúce krajiny by mali zaviesť prísnejšie normy kvality.
V správe sa poukázalo na to, že rýchly rast vlastníctva automobilov je hlavným faktorom spôsobujúcim znečistenie ovzdušia a klimatické zmeny. Celosvetovo tvoria emisie oxidu uhličitého súvisiace s energiou z dopravného sektora približne štvrtinu celkových globálnych emisií. Konkrétne znečisťujúce látky, ako sú jemné častice (PM2,5) a oxidy dusíka (NOx) emitované automobilmi, sú hlavnými zdrojmi znečistenia ovzdušia v mestách.
Správa je založená na hĺbkovej analýze 146 krajín a zistila, že dve tretiny z nich majú „slabú“ alebo „veľmi slabú“ úroveň politík kontroly dovozu ojazdených automobilov.
V správe sa tiež poukázalo na to, že krajiny, ktoré zaviedli kontrolné opatrenia (najmä vek vozidiel a emisné normy) na dovoz ojazdených vozidiel, môžu získať kvalitné ojazdené vozidlá vrátane hybridných a elektrických vozidiel za prijateľné ceny.
Správa zistila, že počas sledovaného obdobia africké krajiny doviezli najväčší počet ojazdených automobilov (40 %), nasledovali krajiny východnej Európy (24 %), krajiny ázijsko-tichomorského regiónu (15 %), krajiny Blízkeho východu (12 %) a krajiny Latinskej Ameriky (9 %).
V správe sa poukázalo na to, že ojazdené autá nižšej kvality spôsobia aj viac dopravných nehôd. Krajiny ako Malawi, Nigéria, Zimbabwe a Burundi, ktoré implementujú „veľmi slabé“ alebo „slabé“ predpisy týkajúce sa ojazdených vozidiel, majú tiež vysoký počet úmrtí v cestnej premávke. V krajinách, ktoré sformulovali a prísne implementujú predpisy týkajúce sa ojazdených vozidiel, majú domáce vozové parky vyšší bezpečnostný faktor a menej nehôd.
S podporou Fondu OSN pre bezpečnosť cestnej premávky a ďalších agentúr podporil UNEP spustenie novej iniciatívy zameranej na zavedenie minimálnych noriem pre ojazdené vozidlá. Plán sa v súčasnosti zameriava predovšetkým na Afriku. Mnohé africké krajiny (vrátane Maroka, Alžírska, Pobrežia Slonoviny, Ghany a Maurícia) zaviedli minimálne normy kvality a mnoho ďalších krajín prejavilo záujem o pripojenie sa k iniciatíve.
V správe sa poukázalo na to, že je potrebný ďalší výskum na bližšie pochopenie vplyvu obchodu s ojazdenými vozidlami vrátane vplyvu ťažkých ojazdených vozidiel.
Čas uverejnenia: 25. októbra 2021